Domov

Cesta za adoptivnou dcérou Dianou do Kene

Keď ma Lenka Čapková, po mojej ceste do Kene, požiadala o napísanie článku do bulletinu Centra Narovinu, nevedel som, ako článok pojať. Hovoril som si, že nikoho nebude zaujímať, ktoré miesta som navštívil a aké mám z cesty dojmy. V Keni som si pre seba písal cestovný denník a tak ma potom napadlo napísať o deťoch a školách, ktoré som videl.

Svoju cestu som poňal čisto ako súkromnú cestu za mojou podporovanou adoptívnou dcérou. Netušil som, že pri návštevách ďalších škôl v Nairobi a Rusinga Island budem tak trochu fungovať ako oficiálny vyslanec neziskovej organizácie Centrum Narovinu, pre ktorú pracujem ako dobrovoľný koordinátor.

Začnem návštevou moji adoptívnej dcéry Diany Nyambury Wakhome, ktorá je v 4. ročníku strednej dievčenskej katolíckej školy. Škola, aj keď je deklarovaná so sídlom v Nairobi, bola vzdialená tri a pol hodiny cesty autom od Nairobi. Návšteva bola neohlásená, ale mal som šťastie, že v momente môjho príchodu mali študentky prestávku. Stretnutie s mojou zverenkyňou trvalo iba 10 - 15 minút. Keď sa jej vodič, ktorý ma viezol (mimochodom bol to bývalý študent z projektu Adopcia afrických detí), spýtal, či má radosť z mojej návštevy, vyhlásila, že od radosti by skákala. Ja by som to urobil tiež, aj keď vzhľadom k môjmu veku si nie som istý, či by sa mi to podarilo. O týždeň neskôr som mal možnosť navštíviť celú rodinu a mám z toho veľmi silný emocionálny dojem. Aj pri svojej chudobe mi pripravili dobrý obed a všetci, vrátane mňa, mali obrovskú radosť. Bolo to vidieť na očiach a na celkovom správaní voči mne. Musím podotknúť, že ja som bol tiež veľmi dojatý.

Mal som možnosť navštíviť aj školu Ngando Praparatory School pri Nairobi, kde ma riaditeľka pani Sophia Barong previedla všetkými triedami. Tu začalo moje fungovanie niečo ako polooficiálneho predstaviteľa organizácie Centrum Narovinu. Keď ma v každej triede predstavila, musel som deťom tiež niečo povedať ja. Atmosféra bola vynikajúca a neopakovateľná.

Niečo podobné sa prihodilo aj počas návštevy školy na Rusinga Island. Nečakal som, že sa celá škola zoradí, jeden z učiteľov ma bude predstavovať, budem prednášať oficiálnu reč a rozdávať deťom sladkosti, ktoré som im priviezol. Po dobu môjho 3 dňového pobytu sme si popoludní s deťmi hrali. Na ich výraze tváre bolo vidieť, že sú veľmi šťastné. Ja som bol šťastný tiež. Úplne ma "dostal" posledný večer, keď deti na moju "počesť" spievali a tancovali a nakoniec sa pridali všetci dospeli vrátane mňa. Musím sa priznať, že som bol veľmi dojatý.

Na záver by som chcel povedať, že deti aj cez všetky neľahké podmienky, ktoré majú, sú veľmi šťastné, že im adoptívni rodičia umožňujú chodiť do školy. Majú veľmi radi svoju školu, učitelia a v neposlednom rade svojich sponzorov. Táto cesta mi umožnila spoznať veľa priateľov z čierneho kontinentu, špeciálne z Kene, s ktorými budem aj v budúcnosti v kontakte a ktorých dúfam uvidím osobne aspoň ešte raz v Keni alebo v Prahe.

Ešte by som chcel poďakovať pani riaditeľke Dane Feminové, ktorá mi cestu predobjednala a umožnila mi kontakty s kanceláriou partnerskej organizácie Centrum Narovinu v Keni.

» Fotogalériu z cesty si môžete pozrieť tu.

Ljuben Nunev