Žijeme v chaotickej dobe. Sme denne v správach masírovaní obavami a strachom z blížiacich sa celosvetových katastróf, obavy z terorizmu, z islamu sú nám predkladané namiesto raňajok, obeda, či večere veľmi mohutne, snáď až populisticky a účelovo.
Rozhodla som sa slobodne, sama za seba, že chcem žiť vo svete bez strachu a bez paniky. A ako inak začať, než po malých krôčikoch obracaním chaosu, celospoločenského strachu a negatívnych nálad na veci dobré, nápomocné a pozitívne.
Jedným z krokov v tomto mojom snažení bola aj adopcia na diaľku, v ktorej mi pomohlo úžasné a ojedinelé Centrum Narovinu.
Približne pred dvoma rokmi som si úplne jednoducho a prehľadne, v pár jednoduchých administratívnych krokoch adoptovala afrického chlapca. Keď som potom ešte po prvom stretnutí s ľuďmi z Centra Narovinu zistila, že škola vybudovaná Centrom Narovinu vyučuje a vychováva v pedagogickom programe Montessori, bola som o to nadšenejšia. Moja vlastná dcéra práve totiž dokončuje 8. triedu základnej školy Montessori Na Beránku, ktorá s Centrom Narovinu spolupracuje a pomáha celý úžasný nápad a už fungujúci projekt podporovať. Týmto sa mi krásne celý kruh pomoci uzavrel a získal ešte opodstatnenejší zmysel.
S každým dopisom od môjho adoptovaného chlapca, ktorý prosperuje, rastie, je zdravý a tým pádom môže zažívať trochu toho bežného životného šťastia, ktoré my u nás všetci pokladáme za samozrejmú vec, s každým jeho ďakovným riadkom sa mi po celej duši vždy rozleje dobrý pocit a plné jasné presvedčenie, že aspoň máličko pomôcť môže každý z nás. A keď to nejde finančne, tak aspoň šírením povedomia o tomto jedinečnom a úžasnom projekte.
Pomáháme tak totiž predovšetkým sami sebe... A možno aj celému svetu. Je totiž predsa preukázateľne zdravšie zotrvávať v pozitívnych vibráciách a strachu a nenávisti vzdorovať.
Poďme každý z nás nejakým tým, hoci malým krôčikom, zachrániť planétu. Stojí to za to. Je krásna.
Držím nám všetkým palce.
Bára Munzarová
herečka a adoptívna maminka chlapca v Keni